Vyžadujú sa poznatky o pracovnej úlohe, ktorú je potrebné posúdiť. Členovia personálu väčšinou týmito poznatkami disponujú. V prípade používateľov bez týchto poznatkov je potrebné vopred vykonať pracovnú štúdiu.
Posúdenie nebezpečenstiev obsahuje

• popis základných požiadaviek úloh a pracovných podmienok a
  
• vyjadrenie úrovne záťaže pomocou bodového hodnotenia nebezpečenstva.
  

Bodové hodnotenie nebezpečenstva vyjadruje stupeň pravdepodobnosti preťaženia kostry a svalov. Čím vyššie bodové hodnotenie, tým vyššie je nebezpečenstvo. Pravdepodobnosť preťaženia kostry a svalstva vychádza z celkovej populácie zdravých a bežne vyškolených pracovníkov.
Používateľ si môže vybrať z dvoch nástrojov

• Key Item Method (krátka forma: KIM)
  
• Manual Handling Assessment Charts (krátka forma: MAC)
  

– ktoré sa používajú v Európe.

Z kvalitatívnych dôvodov je nutné dôkladne zvážiť špeciálne pokyny pre obidva nástroje (KIM a MAC).

Ciele

• Popis základných požiadaviek úloh a pracovných podmienok
  
• Vyjadrenie úrovne záťaže
  
• Objektívne posúdenie nebezpečenstiev – výpočet bodového hodnotenia nebezpečenstva
  
• Označenie bodov zásahu (zmena prevedenia alebo zdravotná starostlivosť)
  

Populácia cieľových používateľov, podmienky uplatnenia

• Poznatky o pracovnej úlohe, ktorú je potrebné posúdiť
  
• Základné poznatky o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci (BOZP)
  
• žiadne špeciálne zaškolenie v oblasti ergonómie
  
• triezve uvažovanie
  

Úsilie

Ak je k dispozícii dostatok informácií a vedomostí o pracovnej úlohe, len niekoľko minút.
Ak nie je k dispozícii dostatok informácií, najskôr je nutné vykonať pracovnú a pohybovú štúdiu. V tom prípade úsilie závisí od zložitosti úlohy, stupňa opakovania a pracovných podmienok. Priemerne trvá približne 20 minút.

Nástroje

Na posúdenie nebezpečenstiev na úrovni skríningu sú k dispozícii dve platné metódy:
Key Item Method (KIM) alebo Manual Handling Assessment Chart (MAC)
Obidve metódy

• boli vyvinuté s osobitným odkazom na smernicu Rady Ručná manipulácia s bremenami
  
• sú založené na biomechanických, fyziologických a psychofyziologických princípoch
  
• boli testované z hľadiska platnosti a spoľahlivosti
  
• sa uplatňujú niekoľko rokov
  

Obidve metódy poskytujú porovnateľné výsledky.

Obidve metódy predstavujú nástroje na zúžené posúdenie nebezpečenstiev – nie na posúdenie namáhania a napätia počas celého pracovného dňa či pracovného života. Ak sú úlohy zložité alebo sa často menia, možno tieto nástroje uplatniť len obmedzene alebo vôbec.

Poznámky

Posúdenie nebezpečenstiev na úrovni skríningu definuje prvky fyzickej pracovnej záťaže, popisuje zúžené situácie a radí ohľadom činností.
Princíp: Dôležité prvky úloh sa klasifikujú prostredníctvom hodnotiacej stupnice za účelom bodového hodnotenia nebezpečenstva.
Podobne ako v prípade 1. úrovne sa v rámci RMB zohľadňujú rôzne prvky záťaže:

• Biomechanické namáhanie kostí, kĺbov a svalov následkom silových pôsobení a obmedzených polôh
  
• Svalová únava ako následok intenzívneho, častého alebo neustáleho vyvíjania sily
  
• Záťaž srdcovo-cievneho systému v dôsledku vysokej fyzickej pracovnej záťaže
  
• Znevýhodnenie v dôsledku charakteristík bremena (objemné, klzké, veľmi veľké)
  
• Nebezpečenstvo úrazu kvôli charakteristikám bremena (veľmi ťažké, horúce, ostré, pohyblivé)
  
• Nebezpečenstvo úrazu kvôli charakteristikám pracovného prostredia (nerovná alebo klzká podlaha, obmedzené oblasti pre pohyb pracovníkov, prekážky, nedostatočné osvetlenie)
  

Bodové hodnotenie nebezpečenstva vyjadruje stupeň pravdepodobnosti preťaženia kostry a svalov. Čím vyššie bodové hodnotenie, tým vyššie je nebezpečenstvo. Pravdepodobnosť preťaženia kostry a svalstva vychádza z celkovej populácie zdravých a bežne vyškolených pracovníkov.
Pri posudzovaní individuálneho nebezpečenstva pre jedného pracovníka je nutné zohľadniť ďalšie faktory. Pracovník sa môže dostať do rizika, ak:

• je fyzicky nespôsobilý uskutočňovať príslušný pracovný úkon,
  
• má na sebe nevhodný odev, obuv alebo iné osobné predmety,
  
• nemá zodpovedajúce alebo primerané znalosti alebo výcvik.
  

Vzhľadom na uskutočňovanie viaczložkovej analýzy sa môže vyskytovať súčasne odkaz na rôzne faktory uvádzané v prílohách I a II.

Rady pre používateľov

Presné meranie vstupných údajov je teoreticky možné. V praxi niektoré prvky možno merať jednoducho, viaceré sú však nemerateľné. Hmotnosť bremena sa meria pružinovými váhami, počet manipulácií možno spočítať. Zložité a nákladné je však meranie silového pôsobenia, trecieho odporu alebo polôh tela.
Pre ekvivalentnú úroveň presnosti sa používa princíp plánovanej konfúznosti: Všetky prvky sa klasifikujú pomocou konkrétnych hodnotiacich stupníc od minimálnej po maximálnu hodnotu. Týmto spôsobom sa na úrovni skríningu dosiahne dostatočná presnosť.
Pri interpretácii bodového hodnotenia nebezpečenstva je nutné zohľadňovať túto obmedzenú presnosť. Hlavnými bodmi sú zúžené a nebezpečné oblasti, nie samostatné bodové hodnotenie nebezpečenstva. Takto je pre väčšinu úloh dostupné dostatočné posúdenie nebezpečenstiev. V niektorých situáciách posúdenie nebezpečenstiev na tejto úrovni nebude úspešné. V takom prípade sú dve možnosti:

• Ak sa vyskytne nejasná situácia alebo neprijateľné výsledky, je nutné zvážiť ďalšie informácie ako subjektívne odhadnutie pracovnej záťaže pracovníkmi alebo zvážiť sťažnosti, prediskutovať ich a spoločne interpretovať.
  
• Ak je potrebná vyššia presnosť a podrobné posúdenie nebezpečenstiev, je nutné vykonať diferencovanú analýzu zodpovedajúcu 3. úrovni.
  

Aby sa zabránilo chybám, je nutné kriticky vyhodnotiť všetky bodové hodnotenia. Výsledky treba porovnať so skúsenosťami, subjektívnou záťažou pociťovanou pracovníkom a s informáciami o sťažnostiach alebo absencii.
Pri vykonávaní posúdenia nebezpečenstiev na úrovni skríningu existuje možnosť chyby posúdenia alebo nesprávnej interpretácie. Potenciálnymi zdrojmi môžu byť nedostatočné poznatky o práci, ktorá sa má posúdiť, subjektívne nesprávne interpretácie, nesprávne vstupné údaje či chyby výpočtov.